Pred deviatimi rokmi sme opustili dom, domov, rodinu, priateľov, známy život – všetko, čo nám dovtedy poskytovalo bezpečie. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Išli sme však za snom: aby naše deti mohli navštevovať školu, ktorá bude skutočne o nich – o ich slobode, raste a jedinečnosti.
Tak sa začal náš príbeh so Summerhillom, jednou z najznámejších demokratických škôl na svete. Teraz, po deviatich rokoch, sa pomaly blížime k rozlúčke. Budúci rok sa s touto školou rozlúčime. Myšlienka na odchod ma už teraz dojíma, niekedy cítim smútok, ale zároveň sa čoraz viac objavuje aj vzrušenie: aké to bude? Čo nám prinesie ďalšia kapitola?
Za týchto deväť rokov som ako matka aj ako človek získala nespočetné množstvo skúseností. Naučila som sa nanovo chápať význam slobody, zodpovednosti, učenia sa a dôvery v deti. Čoraz jasnejšie vidím: demokratická výchova nie je len alternatíva, ale jedna z najlepších ciest, ktorú môžeme svojim deťom ponúknuť.
Najväčším dôkazom pre mňa je naša staršia dcéra. Dnes je už prváčka na lekárskej fakulte a chce sa stať zubárkou. A to všetko po škole, kde neexistovali známky, vysvedčenia, testy, ani povinné vyučovanie.
Mnohí sa na mňa dodnes pozerajú s pochybnosťou, keď im to rozprávam. No ono to funguje. Naša dcéra je dôkazom toho, že ak deti netlačíme, ale podporujeme, ak im dovolíme učiť sa vlastným tempom, môžu dosiahnuť viac, než si vieme predstaviť.
Počas rokov strávených v Summerhille sa naučila, že sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Že pravidlá si vytvárame spoločne – a tak spoločne nesieme aj ich dôsledky. Že nie učiteľ diktuje, čo má robiť, a nie dospelí „naprávajú“ deti – ale deti sa samy učia niesť zodpovednosť za svoje činy, samy sa stávajú nositeľmi zmeny.
Tento prístup neformuje len prístup k učeniu, ale aj schopnosť byť súčasťou komunity, spolupracovať – aj s tými, s ktorými nemusíme vždy súhlasiť. Hľadať spoločné body, na ktorých sa dá stavať.
Naša dcéra skončila college s vyznamenaním, bola predsedníčkou triedy aj študentskou zástupkyňou. Jej spolužiaci v nej videli odvahu postaviť sa za seba, klásť otázky, ale aj schopnosť vypočuť si druhého.Túto silu v nej formovali práve školské meetingy v Summerhille, kde aj deti majú hlas – a skutočný vplyv na chod školy.
Neviem, aké ťažké bude rozlúčiť sa budúci rok, keď školu opustí aj naša mladšia dcéra. Ale jedno viem už teraz: do budúcnosti svojich detí sa pozerám s oveľa menšou obavou. Verím, že dostali také základy, na ktorých môžu stavať. Takú vnútornú silu, sebadôveru a zodpovednosť, ktorá im pomôže aj v tých najťažších chvíľach.Som vďačná za rozhodnutie, ktoré sme prijali pred deviatimi rokmi.
S láskou a úctou,
Tunde Toth
