Vydávala som sa krátko po oslave 20 narodenín, po 4 rokoch známosti. Stretli sme sa na jednej bláznivej diskotéke, a odvtedy to spolu ťaháme. Muž môže potvrdiť, že pri mne sa nudiť rozhodne nedá. Akonáhle by sa objavil nejaký náznak stereotypu, tak niečo zmením; toto je taká typická črta znamenia strelec.
A tak som mu po 3 rokoch vzťahu oznámila, že odchádzam do Anglicka robiť aupair. Nadšený nebol, ale ustáli sme to. Možno vďaka tomu, ze mi to v hosťovskej rodine nevyšlo a vrátila som sa domov už po pár mesiacoch.
Vzali sme sa, našla som si prácu, ale stále som mala pocit, že to nie je ono, že nechcem íst podľa nalinajkovaných pravidiel, postaviť dom, porodiť deti, stráviť niekoľko rokov na materskej a potom zas do práce. Začala som uvažovať o návrate do UK. A potom mi zrazu osud postavil do cesty človeka, ktorý mi povedal zásadnú vetu: “A prečo nejdeš do Írska?” A tak som sa zbalila a šla.
Po 10tich mesiacoch za mnou prišiel aj muž. Pracovala som v miestnom rodinnom obchode, kde som to mala naozaj rada, kde každý každého poznal.
Narodili sa nám postupne tri deti, už pri druhom som rozmýšľala, čo s volným časom (ženy na materskej sa dokážu strašne nudiť). Veľmi sa mi páčili gelové sviečky, hlavne tie morské, s pieskom a mušľami, ale v Írsku ich nikde nemali. Tak som si kúpila gel a vyrobila som si ich sama. Celkom sa mi vydarili, preto ma napadlo vyrábať ich viac aj na predaj. Gel sa tu nedal kúpiť vo väčšom množstve, len malé a extrémne predražené balenia. Rozhodla som sa zariskovať a nakúpiť vo veľkom z Čiech. V tej dobe prišiel krach v stavebníctve, muž to s prácou nemal jednoduché.
Prišlo nám to vhod, sviečky pomohli vykryť chýbajúce financie. Ja som po večeroch vyrábala sviečky a muž ich predával na marketoch. Po roku dostal pracovnú ponuku, synovi diagnostikovali ASD, a preto sme na sviečky už nemali čas.
So synovou diagnózou som sa ale začala viac zaujímať o zdravie, bylinky, vitamíny a zdravú stravu. Syn nechcel jesť zeleninu, preto som sa rozhodla ju doňho dostať v takej forme, aby ani nevedel, že nejakú zeleninu vôbec zjedol. Sušila som ju v sušičke a mlela na prášok. Takto som sa postupne dostala k výrobe domácej vegety.
Začala som si pestovať bylinky, neskôr aj zbierať v prírode. Keďže bývame mimo dediny, v kopcoch, obkolesení lesmi a lúkami, nemala som problém postupne zistiť, kde ktorá bylinka rastie. Neskōr som si začala vyrábať vlastné bylinkové maste a čaje.
A potom mi zas osud úplnou náhodou poslal do cesty človeka, ktorý ma podporil v začatí štúdia v tomto smere. Podala som si prihlášku na College of Naturopathic Medicine. Po skoncení 3r štúdia popri troch malých deťoch a práci, som sa pripravovala na otvorenie vlastného biznisu.
Mala som schválený grant, Local Enterprise office odo mňa chcel, aby som ešte absolvovala jednodňový kurz pre živnostníkov. Bol naplánovaný na 13.Marca 2020. Skončili sme v ten deň skôr, pretože vláda vyhlásila lockdown. A moje životné plány sa zas zmenili.
V decembri 2021 sa nám narodilo 4. dieťa, vysnívané dievčatko s hnedými očami. Do práce som sa nevrátila, deti sa nevrátili do školy. Učím ich všetkých doma.
Ešte počas tehotenstva v roku 2021 sme sa pustili viacerí ľudia zo širšieho okolia do spoločného projektu Sebestačnej komunity. Prenajali sme si schátranú budovu, ktorá bola kedysi významné komunitné centrum, bohužiaľ po desaťročiach úpadku bola vo veľmi zlom stave. Diery v streche, netiekla voda, neexistovalo kúrenie. V júli 2023 sme v nej organizovali prvý komunitný market. Postupne sme v nej zariadili malú kaviarničku, predávame zeleninu z lokálnej farmy, môj muž pečie kváskový chlieb, ja vyrábam bylinkové maste, čaje, najnovšie aj mydlá, a minulé Vianoce som sa zas vrátila aj ku sviečkam.
Budovu sa nám podarilo v priebehu roka zrekonštruovať, strecha je opravená, okná vymenené, vymalované, podlahy natreté, sfunkčnený krb, takže je tam aj príjemne teplo. Všetko, čo v našom centre zarobíme, to slūži na zveľadenie budovy a najnovšie šetríme aj na vlastný komunitný pozemok.
Počas lockdownov sa nám s mužom podarilo prenajať si farmu v blízkosti domu, postupne sme ju rozšírili a teraz si pestujeme vlastnú zeleninu, máme vlastné seno a chováme prasiatka na mäso. Časť nevyužitej pôdy sme poskytli komunite, na markete teraz predávame vlastné vypestované zemiaky. Všetko bez použitia chemikálií. Ja tam pestujem svoje bylinky, tým pádom som výrobu bylinkových mastí mohla rozšíriť.
Tento rok sa nám podarilo dostať stavebné povolenie, čoskoro začneme stavať dom a záhradu opäť rozšírime o skleníky.
V komunitnom centre organizujeme aj prednášky a workshopy, založili sme pestovateľskú skupinu, kde učíme aj úplných začiatočníkov, ako si doma môžu vypestovať zeleninu pre seba. Na Vianoce budeme organizovať market aj pre deti z homeschooling group, kde budú predavať svoje produkty. Nedávno nám pribudla odborníčka, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti mentálneho zdravia, organizuje stretávanie Suicide prevention group. Mali sme pozvanú uznavanú lekárku na prednáške o podpore zdravia počas pandémie, pred lokálnymi voľbami sme poskytli priestor pre nezávislých kandidátov, ktorým nedali priestor média, usporiadali sme pre nich večer otázok a odpovedí pre verejnosť. A samozrejme snažíme sa o podporu Írskej kultúry, mávame hudobné večierky s tradičnou írskou hudbou, v zime aj debatné krúžky.
Nie je to taký typický biznis, na ktorom sa dá zbohatnúť, ak máme na mysli peňažné vyjadrenie, ale hoci nám to veľmi nezdvihne stav na bankovom účte, bohatší rozhodne sme. Robíme, čo nás baví, muž sa stará o zvieratá a farmu, ja o vzdelanie detí, záhradu, a hoci nie sme úplne sebestační, časom sa k tomu verím dopracujeme. Po 18. rokoch tu v Írsku si môžeme povedať, že to všetko malo zmysel.
Vaša Monika Dudekova
