Pisal sa December 2020. Sedime vecer v obyvacke pred televizorom, ‘scrolujeme’ Marketplace. Zrazu na telefone vyskoci fotka maleho zeleneho domceka na kolesach.
Zahladime sa, premyslame, usmejeme sa. Co keby nam ten domcek stal pred domom? Co keby bol pouzity ako priestor na prenajatie pre navstevnikov Oxfordu? Co keby sme si urobili rodinny vylet a isli sa na domcek pozriet osobne?
Rozhodli sme sa kontaktovat predavajucich a o par dni sme uz cestovali hodinu a pol od Oxfordu obzriet si nas novy ‘napad’. Tiny house nas cakal na velkej farme, novy, cisty s jednoduchym vybavenim. Predavajuci prave kupili dom s farmou a tento domcek im ‘zavadzal’ na pozemku. Bola to laska na prvy pohlad. Dohodli sme sa na kupe, rozlucili sa a odisli rozmyslajuc ako domcek na kolesach dostaneme domov, do Oxfordu. Dalsia otazka bola, ako domcek dostaneme do zahrady, ktora nema pristup na auta, kedze susedia byvaju z kazdej strany nasho domu.
Po par dnoch sa nam ozvala predavajuca, ze jej sused, farmar, ktoreho pracou je prevazanie velkych vozidiel, nam ponukol pomoc s prepravou. Nateseni sme samozrejme suhlasili. Teraz bolo na nas vymysliet sposob ako nas tiny house dostaneme na zahradu. Nastastie vedla nasej susedy je parkovisko, ktore patri k nedalekym bytovkam. Takze hned ako sme vedeli datum dovozu nasho tiny housu, sli sme sa porozpravat s kazdym vlastnikom parkovacieho miesta a poprosit ich, aby neparkovali a uvolnili nam miesto v rano dorucenia domceka. Taktiez sme museli ist za nasou susedkou a povedat jej, ze jej budeme musiet zburat plot, a potom ho nanovo postavit. Nastastie jej to nevadilo. Domcek nam dorucili pred Vianocami. Prsalo, bola zima, mokro a nas tiny house vzadu na nasej zahrade pomaly zapadol. Nevedeli
sme sa dockat jari, leta, ked bude sucho. A potom sa konecne oteplilo!
Trvalo nam to den, kedze domcek stal diagonalne a bolo ho treba otocit vertikalne, aby sa mohol dostat na miesto, kde sme ho chceli. Islo to pomaly, doslova centimeter po centimetri, ale podarilo sa nam to a domcek stal na spravnom mieste.
Nasledovalo vonkajsie a vnutorne skraslenie. Do tiny housu sme zaviedli vodu, elektriku, internet. Kupili koberec, matrac, mikrovlnku, chladnicku, televizor, pohare, taniere, pribor.
Nas, vtedy 6-rocny syn Samko, ktory je velky umelec, nakreslil tiny house a my sme sa rozhodli jeho kresbu vytlacit na hrnceky, ktore pouzivaju nasi hostia na kavu a caj.
Co teda nasich hosti caka?
-
Pocit bezpecia, relax. Obrovska zahrada obklopena zelenou s velkym jazierkom, rybkami a fontankou,
-
Moznost parkovat, vlastny vchod do zahrady a do tiny housu s vlastnymi klucami,
-
Ranajky v cene,
-
Moznost BBQ,
-
Moznost prist na bicykloch, ktore si hostia mozu bezpecne uschovat u nas na zahrade alebo potesenie z nasich styroch sliepociek, ktore su hotove celebrity. Tiny house ma vsetko potrebne ku pohodovemu pobytu, ale zaroven nie je preplneny zbytocnostami.
Pocuvame nasich hosti a snazime sa im vyhoviet v ich poziadavkach, napadoch a radach.
Vdaka nasmu napadu kupit a prenajimat tiny house sme stretli mnoho zaujimavych ludi. Doposial sme mali stastie na milych a laskavych hosti, ktori respektovali priestor a nase sukromie.
Tiny house prenajimame uz styri roky a musim povedat, ze z obycajneho napadu, o
ktorom sme nevedli ci bude vobec fungovat sa vyklulo uspesne podnikanie. Velmi nas bavi co robime, je to nase odreagovanie sa od beznych office jobov, ktore obaja mame.
Ponukame moznost vyskusat si minimalisticky sposob zivota vo svete plnom vsetkeho a zaroven moznost si prist obzriet krasny a historicky Oxford, v ktorom zijeme uz skoro 20 rokov.
Nase deti su sucastou celeho projektu, co je pre nas velmi dolezite. Stretavaju nasich hosti, pomahaju nam ako vedia, su trpezlivi a chapu, ked nam treba vyriesit problem. Ako rodina sme hrdi na to, ze sme zacali nieco vynimocne, pretoze kto ma na zahrade skutocny domcek na kolesach?
